Zástupcovia vedenia SkBA Ján Šuchta – prezident, Ľubomír Čul – viceprezident, Martin Jendreas – predseda sekcie západ a Ján Majoroš – koordinátor barmanských kurzov navštívili počas svojej pracovnej cesty na východnom Slovensku aj známu slovenskú tokajskú vinohradnícku a vinársku oblasť, ktorá je najmenšou, ale najhodnotnejšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku. Spolu s časťou oblasti nachádzajúcou sa na území Maďarska tvorí jednotnú Tokajskú vinohradnícku a vinársku oblasť.
Počas tejto cesty navštívili spoločnosť Tokaj & CO, s.r.o., ktorá je najväčším producentom TOKAJSKÝCH VÍN na Slovensku a vlastní najstaršie a najväčšie vínne pivnice v Tokajskej oblasti.
Spoločnosť vznikla 1.4.2007 po osamostatnení sa vinárskej prevádzky vo firme Galafriut s.r.o., ktorá po prvý krát predstavila svoje výrobky na výstave Agrokomplex v Nitre v roku 2000. Kolekcia vystavených vín tu bola hodnotená ako najúspešnejšia a získala mimoriadnu cenu Agrokomplexu. V roku 1998 ako prvý výrobca predstavil inovačný výrobok Tokajský výber 6-putňový.

Pre info niečo málo z histórie:
Keď v roku 894 prišli na toto územie Maďari pod vedením Almusa a jeho syna Arpáda, našli tu už rozvinuté vinohradníctvo. Svedčí o tom podanie, podľa ktorého vojvodca Turzol hlási kniežaťu Arpádovi, že v sútoku riek Bodrogu a Tisy našiel v okolitých svahoch prekrásne vinohrady. Z tohto obdobia sa odvíja aj pomenovanie celej oblasti. Podľa historických prameňov je odvodené od staroslovanského slova „stokaj“, čo v preklade znamená sútok dvoch riek – Bodrogu a Tisy.
Pestovanie viniča a celkový rozvoj oblasti bol spomalený vpádom Tatárov v roku 1241, keď bol tento jedinečný kraj vyľudnený a vinohrady zničené. Veľkú zásluhu na rozvoji kraja a prvopočiatkoch výroby tokajských vín má kráľ Bélla IV., ktorý spustnutý a vyľudnený kraj kolonizoval talianskymi osadníkmi z oblasti Bari a Formini. Títo priniesli nové skúsenosti, ale hlavne základnú tokajskú odrodu – Furmint, ktorá dáva tokajskému vínu jeho nenapodobiteľný a nezameniteľný charakter.
Prvá písomná zmienka o Tokajskej oblasti je z roku 1248, kedy kráľ Bélla IV. daroval vinicu a vínny domček pri Sárospataku pre Levočské prepoštstvo. Od spomínaného roku sú literárne pramene o Tokaji a jeho viniciach pomerne časté. Veľké zásluhy o rozvoj pestovania viniča v Tokajskej oblasti priznáva história taktiež kráľovi Matejovi Korvínovi (1458-1490).
Prvá písomná zmienka o tokajských výberoch sa datuje do roku 1560, kedy sa v latinsko – maďarskom slovníku Fabricia Balázsa stretávame s termínom cibéby (hrozienka). Sú definované ako scvrknuté bobule hrozna, ktoré sa v priaznivých ročníkoch tvoria v strapcoch tokajských odrôd Furmint, Lipovina a Muškát žltý napadnutých ušľachtilou formou plesne Botrytis cinerea Persoon.
Prvý tokajský výber vyrobil v roku 1650 kalvínsky kňaz Laczko Maté (Ladislav Matej) pôvodom zo Sepse (Moldava nad Bodvou). Prekvapil ním na Veľkú noc manželku svojho zemepána Zuzanu Lorantffyovú (vdova po kniežati Jurajovi Rákoczim). Tej tokajský výber tak zachutil, že ho prikázala vyrábať v čo najväčších množstvách „pre potešenie tela i duše“. Od tohto okamihu už udalosti nabrali rýchly spád. V roku 1655 bol vydaný prvý zákon o tokajskej oblasti, v ktorom sa nariaďovalo povinné vyberanie cibéb zo strapcov hrozna. Tým bol aj z právneho hľadiska položený základný kameň výroby tokajských výberových vín.

Pamätihodná kapitola dejín tokajského vína je spojená s menom Františka Rákocziho II. (rodák zo slovenskej obce Borša). Od kniežaťa boli pravidelne zásielky vína adresované na dvor kráľa Ľudovíta XIV. (1638 - 1715). Od neho pochádza slávny výrok o tokajskom víne: „ Vinum regnum, Rex vinorum “ - „ Víno kráľov, Kráľ vín “. Tokajské víno s stalo obľúbeným nápojom aj cára Petra I. Veľkého a jeho následníčky Kataríny. Vplyvom živého zahraničného záujmu v 18. storočí tokajské víno získalo na sláve nielen v Európe ale aj na ostatných svetadieloch. Kupovali ho ako liek „ Universalis vera medicina“ na liečenie chudokrvnosti, malátnosti a nervových chorôb. Od konca 18. storočia bol zaznamenaný pokles plôch vinohradov. Koncom 19. storočia zničila prevažnú časť tokajských viníc fyloxéria – voška viničová. O obnovu viníc sa zaslúžili Dr. Szabó a Cziner, ktorí vysádzali vinič štepený na amerických podpníkoch.
Z novšej histórie je možné spomenúť založenie Štátnej výskumnej stanice v Malej Tŕni v roku 1924, na základe jej dlhoročných výsledkov bol vydaný zákon Slovenskej národnej rady zo dňa 6. marca 1959 „O rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku.“
Slovenská tokajská vinohradnícka a vinárska oblasť je najmenšou, ale najhodnotnejšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku. Spolu s časťou oblasti nachádzajúcou sa na území Maďarska tvorí jednotnú Tokajskú vinohradnícku a vinársku oblasť. Na území Maďarska sa rozprestierajú cca 4/5 oblasti a na území Slovenska 1/5 celkovej výmery. Jedná sa o historicky podložené územie, ktoré nie je možné rozdeliť štátnou hranicou.
Slovenská časť Tokajskej oblasti je vymedzená zákonom č. 323/96 Zbierky zákonov o vinohradníctve a vinárstve. V prílohe k citovanému zákonu sú uvedené vinohradnícke hony, ktoré sa môžu využívať len ako vinice. V rámci Slovenskej republiky do Tokajskej oblasti patria nasledovné obce: Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Veľká Tŕňa, Veľká Bara, Černochov a Čerhov. Celková výmera oblasti definovaná zákonom je 908,77 hektárov.

Aj touto cestou by som chcel v mene SkBA poďakovať p.Marte zo spoločnosti Tokaj & CO, s.r.o., ktorá nás po krásnych historických pivniciach sprevádzala.

Ľubomír Čul
viceprezident SkBA